Danciho stranka

Začíname:
Keď som sa do toho pustil tak už poriadne. Rozhodol som sa okrem úpravy motora spraviť aj generálku rámu a celý Simáč hodiť do metalízy.
Práce sa v prvý deň obmedzili len na rozoberanie. V podstate som si vystačil sám. Ani pri demontáži motora som nepotreboval pomoc. Dôležité diely som si označoval a zapojenie elektrických káblov som si dôsledne zakreslil.

Motor som potom čiastočne rozobral a odniesol maníkovi, ktorý mi sľúbil, že rozoberanie dokončí (nemal som totiž sťahovák na magnet dynama) a dá prevŕtať blok motora a hlavu valca. Toto sa totiž nedá spraviť v amatérskych podmienkach. 70 ccm valec sa od 50 ccm. líši iba vŕtaním (zmena z pôvodných 38mm na 45mm). V bloku motora treba rozšíriť otvor na vložku valca a v hlave valca rozšíriť dosadaciu tesniacu plochu. Zároveň som si u neho zakúpil aj nový 70ccm valec a kompletnú sadu ložísk, simeringov a tesnení do motora a prevodovky.

Práce na ráme:
Kým som čakal na tieto práce na motore pustil som sa do rámu. Najprv som musel opraviť stúpačky, ktoré boli prasknuté (po mojom strete s VW Polo). Z rámu som “zhodil“ všetko a do hladka som ho vyšmirgľoval. Použil som vodné šmirgle a snažil som sa nezbrúsiť všetko a nechať všade aspoň pôvodnú základnú farbu. Podobne skončili aj bočné kryty, nádrž a blatníky. Tieto diely som potom odniesol k jednému známemu spolu so zakúpenou farbou. Na rám som kúpil čiernu cca 4dcl (čo bolo málo a tak sme to zmiešali s cca tromi dcl sivej farby, ktorá zvýšila) Vznikla tak zaujímavá tmavo-sivá farba. Na ostatné diely stačili 3dcl tmavo zelenej metalízy a lak. Výsledok predčil všetky moje očakávania.

Skladanie zabralo minimálne dvojnásobok času ako rozoberanie. Nieže by to bolo zložité, ale snažil som sa robiť všetko dôsledne. Gumené diely, silentbloky v kyvnej vidlici a uložení tlmičov a aj stúpačky som napustil glycerínom. Diely, ktoré neboli striekané som čistil a leštil. Takisto som sa “vyhral“ aj s upevnením kabeláže na rám. Lešteniu neušli ani ráfiky a “ladený“ výfuk som natrel matnou čiernou farbou. Nebola to žiadna vypaľovačka ani nič podobné (lebo tie aj tak opadajú), bola to obyčajná matná čierna farba na tabule, ktorá mi bola odporučená, že vydrží. Musím povedať, že vydržala bez problémov minimálne 2500 km kým som Simáča predal.

Nádrž, blatníky a bočné kryty boli striekané spomínanou metalízou. Vyzerali super, však posúďte sami.

Motor:
Medzičasom som sa znovu dostal k motoru. Všetko bolo pripravené na skladanie. Ako pomocnú literatúru som si z knižnice zohnal katalóg náhradných dielov pre Simson. Škoda, že neviem presný názov tejto publikácie ani meno autora, ktoré by Vám mohli pomôcť pri jej hľadaní. (Ak by ste ho vedeli dajte mi vedieť) Dostal som teda jednu škatuľu v ktorej boli “nahádzané“ všetky diely motora. Zo začiatku mi to pripomínalo Puzzle.

Všetky diely v motore a prevodovke boli zachovalé a dali sa znovu použiť. Malé problémy som mal len s kolečkom nakopávačky, kde bol ulomený unášací čap, ktorý posúva nakopávačku do záberu. Našťastie sa mi podarilo zlomenú časť odvŕtať a nahradiť ju kúskom chromovanej tyčky. Tým som ušetril peniaze za celé kolečko, ktoré inak nebolo opotrebované.
Neskôr som ešte narazil na problém s oskou kľukovky. Tá bola v mieste kde je ložisko “vydretá“ a ložisko na nej prešmykovalo. Pred kúpou novej kľukovky (čo mimochodom nie je lacná záležitosť) ma zachránila moderná technológia a to špeciálne lepidlo na ložiská od firmy Loctite. Jeho parametre vrátane teplotnej odolnosti vyhovovali a tak ma to vyšlo len na cca 350 Sk.

Po vyriešení týchto problémov nadišiel deň D – skladanie motora. Začal som prevodovkou. Hlavnou pomôckou mi bol katalóg náhradných dielov. Všetky časti som si prehľadne porozkladal po stole a trikrát som kontroloval či som na nič nezabudol – ložiská, tesnenia, simeringy, podložky a šrúbky. Kľukovka, ako zlatý klinec programu sa medzitým chladila v mrazáku.

Keď som mal všetko namieste (a trikrát prekontrolované) začal som nahrievať blok motora teplovzdušnou pištoľou. Hliníkový blok motora sa zahriatím roztiahne (uloženia ložísk) a kľukovka sa schladením stiahne, takže potom do seba ľahko zapadnú. Po vyrovnaní teplôt sa tak ložiská zalisujú do svojich uložení. Samého ma prekvapilo ako to šlo ľahko. Kľukovka na svoje miesto padla ako uliata bez akéhokoľvek násilia, pričom za studena to vôbec nepripadalo do úvahy. Podobne bez problémov sa mi podarilo nasadiť aj druhú polovicu bloku motora. Rýchlo som provizórne utiahol šrúbky aby som obe polky pritiahol k sebe. Teraz som len dúfal, že som na nič nezabudol...

Po tomto úspešnom kroku bolo treba ešte správne poskladať mechanizmus radenia rýchlostí, nakopávania, namontovať spojku, hnací pastorok, dynamo a nakoniec namontovať bočné dekle. Na tých som si dal záležať a vyleštil som ich ako sa len dalo.

Finišujeme:
Ešte v ten deň sa mi podarilo motor skompletizovať – valec, piest s krúžkami a hlava valca. Do kľukovej skrine som nalial dostatok dvojtaktného oleja a takisto som nalial olej aj do prevodovky. Takto som ho nechal stáť celú noc a ráno som skontroloval či nikde olej neuniká.

Všetko bolo v poriadku a tak som začal s montovaním motora do rámu. Akosi som tušil, že všetko je na dobrej ceste a bol som presvedčený, že tento deň (1. apríl) bude skúšobná jazda.
Nakoniec to nebolo až také jednoduché a ani rýchle ako som si myslel. Kým bolo všetko pripravené na prvé nakopnutie ubehlo asi 8 hodín. Vytlačil som Simáča na dvor a skúsil som to... Neúspešne... Keď sa mi ani po pár pokusoch nedarilo Simáča naštartovať, tak som k oživovaniu zavolal svoju priateľku Dadi. Posadil som ju na motorku, dal som jej rýchlo kurz jazdy na motorke a začal som ju roztláčať.
Simáč chytil asi na tretí pokus, zo začiatku dymil ako Titanic, ale motor bežal. Do kľukovej skrine som mu totiž nalial kopu oleja a tiež som namiešal zábehovú zmes benzínu (1:33)...

Ďalšie cca dve hodiny som strávil dokončovacími prácami a upratovaním v dielni kým som sa mohol konečne vydať na prvú skúšobnú jazdu. Keďže motor bol v zábehu nevytáčal som ho a ani som ho netrápil jazdou vo dvojici.

Simáč okrem “nového“ motora, rámu a metalízy dostal nové stupačky, rukoväte, páčky brzdy a spojky a nové blinkre. Na nádrž som chcel dať originál nálepky Simson ale zohnal som len červené, ktoré sa tam nehodili. Zrenovoval som aj ovládacie prvky na volante (piplavá robota). Matnou čiernou som natrel bočné kryty bubnových bŕzd na oboch kolesách. Podsvietenie prístrojov som zabezpečil pomocou zelených LED diód.

Skúsenosti po prestavbe
Po prestavbe som na Simáčovi najazdil viac ako 2500km a to bez akéhokoľvek technického problémov. Štartovanie za akýchkoľvek podmienok spočívalo v “pohladkaní“ nakopávačky. Jednoducho motor šlapal ako nový. Oproti 50-tke mal väčší výkon čo bolo cítiť hlavne v kopcoch alebo pri jazde so spolujazdcom. Všetky kopce v Košiciach som bol schopný prejsť na vyššom prevodovom stupni ako na 50-tke. Čo sa týka maximálnej rýchlosti tá zostala nezmenená, čo bolo spôsobené sprevodovaním prevodovky (aj keď motor by ešte vládal). Preto som si zohnal dopredu 17 zubový pastorok (originál je 15-zubový) Maximálna rýchlosť tým stúpla, ale stratila sa pružnosť a tiež vznikli problémy pri jazde vo dvojici do kopca. Keďže som jazdil väčšinou vo dvojici tak som tam vrátil originál (možno by bol vhodnejší 16-zubový pastorok). Spotreba benzínu vôbec nestúpla, ba niekedy sa mi zdala nižšia ako pri 50-tke.

Na Simáčovi som aj úspešne absolvoval svoju prvú “mototuristiku“ na stretnutie mototuristov v Revúcej. Ochotne odviezol dve osoby s komplet kempovou výbavou, hoci v kopcoch okolo Revúcej sa začal prehrievať. Vtedy som prešiel viac ako 300 km na 9 litrov benzínu. Toto sa mu už asi ťažko podarí niekedy dosiahnuť.